Vizuálny umelec a sochár Marek Galbavý (*1987) má za sebou desať rokov od ukončenia štúdia na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Vo svojej tvorbe rozvíja formy objektov a inštalácií na báze asistovaných a simulovaných ready mades s odkazmi na telo a telesnosť. Aktuálne socio-kultúrne témy tvoria gro jeho inšpiračných zdrojov. Už jeho rané práce, ako napr. interaktívna inštalácia Orientačný plán slovenských galérií (2011), Tieňohra_6+1, (2013), alebo prvá samostatná výstava Verejní žobráci v Nitrianskej galérii (2013), odhaľovali ľahostajnosť a nekalé praktiky politických „elít“. V roku 2014 Galbavý vytvoril interaktívne in situ diela pre Galériu Sýpka vo Valašskom Meziříčí formou nehmotnej (re)modelácie priestoru galérie. Inštalácie Export a Import stvárnili priestor iluzívnou dátovou „hmotou“ a online snímaním exteriéru galérie.
Samostatná výstava autora s názvom In – Stabil v Galérii Koniareň v Trebišove, zachytáva formou autorských reprodukcií fyzické objekty z cykluMeditation on Structure (2016 – 2018). Spája v nich starožitné typy nábytku s transparentnými obrysovými konštrukciami zo skla (alúzia 3D kriviek). Ich naratív a symbolika odkazujú na povahu života a smrti. Dôležitým znakom je neprítomné telo. Najnovší cyklus personifikovaných objektov s názvom Public Structure (2018 – 2019) predstavuje skupinu odhmotnených figúr. Kovové skelety figúr sú spojením hrubej hmoty a geometrickej kovovej konštrukcie – polygonálnej siete. Kinetika objektov vyjadruje pocity narušenej rovnováhy a instability človeka. Zároveň sa opakovane vracajú do „normálu“. Divák s nimi môže komunikovať na mentálnej a súčasne fyzickej báze. Objekty vyjadrujú duálnu esenciu každého z nás (fýzis verzus duchovno). Prichádzajúcich akoby z virtuálneho prostredia, nesúc pritom pocity novodobého existencializmu.
In – Stabil premiérovo uvádza série komorných objektov akumulatívneho charakteru, ktorým dominuje instantná figúra. Galbavý v nich reflektuje prelínanie reálnej a fiktívnej virtuálnej reality. Úvahu o digitálnej hmote a „zlatom reze“ prináša séria komorných objektov Gold Plane (2020), zameraná na vnímanie virtuálnej plochy. V nových dielach autor reaguje na dobový atribút ľudí– respirátor či rúško, ktoré menia podobu a vnímanie človeka. Komunikáciu ešte viac eliminujú a anonymizujú. Sériovosť transparentných figúr a medicínske sklo zrkadlia existenciálnu situáciu ľudstva. Komorné objekty z cyklu Spyware (2022) pracujú s ready mades ochranných rúšok „s chápadlami“. Sú vyjadrením škodlivých vírusov (nielen) v online prostredí. Modely unifikovaných figúrok ľudí prevzal autor priamo z internetu a modeloval ich pomocou 3D softvéru a tlačiarne v sériách Instabil Forms (2021 – 2022). Transparentné unifikované figúry umiestnil do laboratórneho skla ako vzorky vzniknutej pandemickej situácie. Svetom autoportrétnych snímok z internetu je inšpirovaná séria figurálnych objektov Selfie (2022). Galbavý pri ich modelácii kombinuje neosobnú, mechanickú 3D tlač a domodeluje ich hlavy ručne – akčne získanou hmotou (žuvaním žuvačiek). Zobrazuje tak ľudí s „vyžutou“ deformovanou hlavou. Komorné plastiky z cyklu Public Persons (2021) kombinujú klasický typ modelácie fragmentov ľudskej ruky a geometrickej polygonálnej konštrukcie, vytvorenej jednou priestorovou linkou. Solitérna plastika Virtual Area (2021) predstavuje rekonštrukciu virtuálneho bitmapového priestoru, pričom autor ju vracia späť do hmotnej a klasickej materiálovej podoby.
Risografické tlače Public Structure a Selfie (2022), ktoré vznikli na báze procesu postfotografie, digitálnej koláže a risografickej tlače. Jednotlivé diela sú odkazom na privátnu mytológiu umelca. Zachytávajú objekty z cyklu Public Structure v reálnych prostrediach ľudských obydlí, sídlisk, ateliéru umelca a tiež cintorína. Sú meditatívnou reflexiou o povahe života a tvorby, o pominuteľnosti. Grafiky z cyklu Selfie predstavujú žáner novodobého pandemického multiplikovaného portrétu. Nehmotná figúra z digitálneho 3D skenu s rozmanito deformovanou hlavou nám možno vzdialene pripomenie Arcimboldove portréty alebo cyklus Charakterových hláv F. X. Messerschmidta. Serialitou a repetíciou zasa portrétne princípy Andy Warhola.
Alena Vrbanová, výtvarná teoretička, apríl 2022