TXT

Tvorba mladého sochára Mareka Galbavého (1987) sa v ostatných rokoch zviditeľnila nielen na Slovensku, ale aj v blízkom okolí. Jeho tvorivé nasadenie a umelecké ambície sa koncentrujú do oblasti sociálnych rámcov verejného priestoru a jeho akútnych problémov. Vo svojich objektoch a inštaláciách ich reflektuje cez prizmu vlastnej pozície umelca a jeho role v súčasnom sproblematizovanom postsocialistickom a deformne kapitalistickom prostredí reality. Galbavý súčasne reaguje na vlastné teritórium – samotný svet a prevádzku umenia, kde napriek množstvu štátnych inštitúcií typu múzeum umenia, chýbajú pevné záchytné body jeho spätnej reflexie (napríklad interaktívna inštalácia Orientačný plán slovenských galérií, 2011, site specific inštalácia Tieňohra 6+1 z roku 2013, či akcia rozdávania absurdného potvrdenia s názvom Prehlásenie, v ktorom sa na oficiálnej vernisáži „dobrovoľne“ vzdáva nároku na ochranu svojho diela). Diela, kde si investigatívne „posvietil“ na politické „čistky“ obdobia mečiarizmu a postmečiarizmu v galériách. Je to spätné a súčasne stále aktuálne „mínové“ pole mocenskej hry a manipulácie s umením. V inštalácii Tieňohra_6+1 použil autentické mediálne správy – texty, dátumy a využil formu site specific muzeálnej inštalácie. Štúdium sochárstva absolvoval relatívne nedávno (2012) diplomovou prácou – objektom Posúvadlo, v ktorom formou antikvárneho redizajnového nábytkového objektu symbolicky zhrnul „benefity“ štúdia a naznačil svoju pozíciu „nulového životného bodu“ s akým odchádza mnoho poslucháčov umenia do víru nezáujmu súčasnej spoločnosti o umenie. Práve v rámci projektu svojho výskumu ho čoraz častejšie priťahuje tematika väzieb skutočnej, faktickej (sociálnej) či predmetnej reality a tvorba umelého, virtuálneho „sochárskeho“ 3D priestoru, ktoré vzájomne prepája fenoménom človeka. Vníma ho ako (často pasívneho) aktéra kvality života, vťahuje ho do sveta umenia a odkazov vlastných diel, s dôrazom na aktivistickú „nápravu“ alebo aspoň korekciu negatívnej reality. Interaktívnu účasť divákov predpokladá väčšina Galbavého projektov. Či už je to výzva k priamemu gestu vstupu do diela, alebo subverzívna hra s kamerami a autorskou manipuláciou divákmi pomocou sofistikovaných softvérov. Cieľ tejto skrytej hry je však zakaždým pozitívny. Smeruje ideovo i vizuálne k pritiahnutiu pozornosti na daný fenomén či už samotného umenia, alebo pálčivej sociálnej situácie. V roku 2013 realizoval prvú väčšiu samostatnú výstavu s názvom Verejní žobráci (Nitrianska galéria, kurátorka Nina Vrbanová), ktorú tematicky orientoval na zdravotníctvo a skrytý parazitizmus strácajúcich sa verejných peňazí. Využil tu razantné formy neokonceptuálnych objektov a inštalácií, ako aj výrazové prostriedky iluzívneho priestoru (inštalácia Priamy presah, 2013) a zvuku. Interaktívny objekt Štátna pokladnička, 2013 napríklad požadoval od divákov finančné príspevky na verejné zdravotníctvo. Mince sa však dlho prepadávajú do neznáma, čo evokuje iluzívna zvuková stopa. Nadsádzka a ostrý humor, ktorý nesú viaceré Galbavého práce, provokujú „neprebudeného“ diváka a kultúrnu komunitu k aktivite. Otvárajú priestor zdravej mysle ako základ sociálneho priestoru. Inštalácia Slovenská vlčica z roku 2013, ktorej dominuje objekt dizajnovo pozmeneného ready made fúrika (ako pomníka), stavia na vyprázdnení mýtu tvrdej manuálnej práce a spravodlivej odplaty za ňu. Figúrky z legendárnej socialistickej série panáčikov s motívmi rôznych profesií „Igráček“ (od roku 1976) už akosi nemajú čo „cucať“. Prevrátené hodnoty s reálnom čase a danom sociálnom priestore, vrátane potlačených funkcií a pozícií umenia, sú pre Galbavého priestorom mentálnej sochárskej hmoty. Sú jeho verejným sochárstvom danej sociálnej reality. Bytostne vnútorným umeleckým, možno povedať formálnym sochárskym záujmom Galbavého je aktuálne hľadanie rozšíreného pojmu priestoru a objektu. Hľadá preto nové formy výrazového uchopenia tradičného sochárskeho jazyka, prekračujúc jeho fyzikálne a reálne priestorové limity. V najnovšej tvorbe z roku 2014 reaguje Galbavý na nehodnotu verejného sochárstva v meste Nový Sad (Vojvodina, Srbsko) počas medzinárodného sympózia, kde popri fyzickej intervencii do niekoľkých ,obskúrnych‘ diel v meste, prezentuje aj prvé výsledky svojej sochárskej práce s imateriálnou hmotou počítačových digitálnych dát a vytvorením interaktívneho virtuálneho priestoru. Inštalácia Export, 2014 je zameraná na stvárnenie a vnímanie priestoru novými technológiami. Východiskom je skutočný spotrebný produkt – robustné vrece na obilie alebo podobné produkty, čo má priamu site specific konotáciu s pôvodnou funkciou objektu galérie. Podľa dimenzií utilitárneho vaku vytvoril priestorový fyzický objekt, ktorý zaplnil projekciou virtuálneho simulovaného priestoru webového rozhrania (WebGL alebo Open source platformy). V objekte s abstraktnou kryštalickou štruktúrou a nehmotnou dátovou „hmotou“ ponúka Galbavý spektakulárny a telesný priestorový zážitok, aký sa nedá docieliť klasickým spôsobom. Dielo Import, 2014 pozostáva z dvoch relatívne samostatných častí, ktorými autor prepája dva reálne oddelené priestory. Interaktívna inštalácia ako celok tvorí rozhranie medzi exteriérom galérie a jeho vnútorným magickým miestom zaplneným umením. Dielo Import predstavuje monumentálnu virtuálnu projekciu na stenu v interiéri galérie, ktorá zachytáva vizuálne priestor mesta pred budovou galérie a nič netušiacich návštevníkov. Pretvára videný a v reálnom čase snímaný priestor mesta Valašské Meziříčí do 3D kriviek, ktoré majú štruktúru akejsi siete. Divák môže nimi voľne manipulovať a pozmeniť tak dielo i priestor samotný. Dielo Import možno nielen aktívne zažiť. Ponúka viacero vrstiev interpretácie o povahe digitálneho sveta dnešnej doby, ktorý sa stáva vplyvom komunikačných médií a digitálnych technológií čoraz viac virtuálnym ako reálnym. Je to aj výzva umelca k poznaniu hraníc umenia a reality, ktoré sa v tomto diele rozmazávajú a sublimujú. Realita je chytená do siete iluzívnej virtuality (ako neskutočna). Práve paradox bežnej každodennej reality, rozšírený do virtuálneho priestoru, a zachytávaný v okamžitých a premenlivých situáciách v galérii, generuje nové teritórium kooperatívnej spolumodelácie diela. Je to nový rozmer situacionizmu a súčasne iluzívnosti.

PhDr. Alena Vrbanová PhD